Lekárenská starostlivosť na Taiwane

Počas leta som sa zúčastnil zahraničnej praxe v meste Tainan na Taiwane. Zdravotníctvo je tu inšpirované hlavne Japonskom a USA. Väčšinu odborných informácii v lekárni čerpajú práve z týchto krajín (učebnice, USP atď.). Všetci farmaceuti sú vysokoškolsky vzdelaní, nemajú tu ekvivalent farmaceutického laboranta tak ako u nás.

Čo sa týka lekární, majú dva druhy – nemocničné a verejné. Nemocničná lekáreň funguje tak, že vydáva lieky pre pacientov, ktorí práve boli u lekára v nemocnici, zásobuje liekmi jednotlivé oddelenia nemocnice a má tiež centrum klinickej farmácie, ktoré sa stará najmä o hospitalizovaných pacientov. Verejné lekárne vydávajú Rx lieky najčastejšie len na „refill“, čo je 2krát a 3krát použitý opakovací recept (maximum je 3 a prvý krát si ho pacient vyzdvihne v nemocničnej lekárni). Drvivú väčšinu príjmu verejnej lekárne teda tvoria najmä OTC, doplnky stravy a kozmetika, prípadne prípravky tradičnej čínskej medicíny. Naj väčšie siete lekární sú Watsons a Cos med, ani jedna z nich nemá Rx. Najväčšia sieť lekární, ktorá má aj Rx liečivá, je Great Tree Pharmacy a patrí pod ňu spolu 52 lekární. Ja som praxoval v nemocničnej lekárni v nemocnici National Cheng Kung University Hos pital, najväčšej lekárni v meste, v ktorej pracuje dohromady v rôznych oddeleniach 95 farmaceutov. V tomto článku vám priblížim, ako to vyzeralo na jednotlivých oddeleniach, popíšem najväčšie rozdiely a tiež to, čo ma najviac zaujalo.

Začnem so všeobecným popisom nemocnice. Nachádza sa tu „in-patient“ oddelenie, čo je klasická nemocnica s hos pitalizovanými pacientmi, tak ako ju poznáme my, a okrem toho aj oddelenie „out-patient“, ktoré zas pripomína polikliniku s ambulanciami, tak ako ju poznáme my. Nemocničná lekáreň je roz delená podobne a tiež obsahuje svosvoje „in-patient“ a „out-patient“ oddelenie. Okrem nemocníc sa v Taiwane nachádzajú aj kliniky s ambulanciami. Re cepty, ktoré tieto zariadenia generujú, môžu končiť vo verejnej lekárni, kliniky môžu mať svojich farmaceutov, ktorý vydávajú lieky pacientom, a v prípade odľahlých kliník, pri ktorých sa nenachádza žiadna lekáreň (údajne v okolí 1,8 km), môžu lekári vydávať lieky aj sami. Ale vráťme sa späť do nemocnice.

Na oddelení „out-patient“ som strávil svoj prvý týždeň praxe. Na prvý pohľad pôsobí ako bežná verejná lekáreň v Českej republike alebo na Slovensku.

Rozdielom však je, že za prvý polrok roku 2016 prijali 470 000 receptov, čo je v priemere niečo viac ako 2 600 receptov denne vrátane víkendov. Lekáreň je podľa toho aj usporiadaná, aby dokázala obslúžiť toľko pacientov. Nachádza sa tam bežiaci pás, po ktorom chodia košíky s jednotlivými receptami. Far maceut si vezme košík a jednotlivé lieky, vloží do sáčkov k receptu (viď obrázok č. 1 a č. 2). V závislosti od liekovej formy predpisuje lekár buď počet kusov (dve tuby masti, jedny očné kvapky) alebo konkrétny počet (platí pre tablety, kapsule a pod.) napríklad 7 tabliet, 84 tabliet a tak podobne. Pri tomto si človek dobre zopakuje matematiku, lebo koľko 14 tabletových blistrov vydáte, ak má pacient predpísaných 112 tabliet? Ďalším rozdielom je, že recept majú vždy len jeden bez ohľadu na to, koľko liečivých prípravkov lekár predpíše. Okrem aktuálne predpísaných LP sa na recepte nachádzajú aj ďalšie údaje, ako napríklad pacientove diagnózy, jeho hmotnosť a tiež ostatné lieky ktoré pacient užíva (viď obrázok č. 3). Z pacientovej strany to vyzerá tak, že odovzdá recept, dostane poradové číslo a do 5 až 10 minút si vyzdvihne svoje lieky.

Oddelenie „in-patient“ sa stará hlavne o hospitalizovaných pacientov a zásobuje ich liekmi. Okrem toho sa pracovníci tohto oddelenia zameriavajú aj na klinickú farmáciu a navštevujú spolu s lekármi a sestrami pacientov počas vizity. Podľa môjho názoru nepracuje toto oddelenie veľmi efektívne, veď posúďte sami. Ráno farmaceut naplní vozík idúci na jedno oddelenie na základe včerajších predpisov (podobné sáčky ako na out-patient, ale formátu A6 – ide do nich len dávka liekov na jeden deň). Okolo 13.00 doplní a zmení, čo lekár predpísal počas dňa. Potom si po vozík príde asistent z daného oddelenia. Keď tento vozík donesie naspäť, sú v ňom nevyužité lieky. Tie sú od pacientov, ktorých medzitým pustili z nemocnice domov, prípadne prišli výsledky mikrobiálnej kultivácie a sú tam napríklad antibiotiká, ktoré boli vysadené kvôli nedostatočnej citlivosti. Farmaceut tieto lieky dá naspäť do poličky na miesto a nasledujúci deň sa použijú zas. Okrem každodenného rituálu s vozíkom sa farmaceuti tohto oddelenia zameriavajú na klinickú farmáciu na jednotlivých oddeleniach v nemocnici. Napríklad na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde užívajú pacienti veľa rôznych liečivých látok súbežne, sa klinický farmaceut stará o to, aby nedochádzalo ku kontraindikáciám a závažným interakciám, a taktiež sleduje, či dávkovanie odpovedá pacientovým renálnym funkciám.

Okrem tohto som sa v nemocničnej lekárni stretol aj s týmto: pohotovostná lekáreň otvorená nonstop, oddelenie, kde pripravujú roztoky pre parenterálnu výživu, oddelenie onko-farmácie, kde pripravujú parenterálne cytostatiká, a oddelenie rádiofarmácie.

Okrem mňa boli v lekárni na praxi aj taiwanskí študenti, ktorí majú 4mesačnú prax po 3. ročníku (celková dĺžka štúdia sú 4 roky). Vyžadovali toho od nich na praxi pomerne dosť. Okrem zoznámenia sa s prostredím lekárne a dennou náplňou práce farmaceuta, musel každý z nich počas praxe vypracovať prezentáciu na nejakú tému a odprezentovať ju na rannom stretnutí pred všetkými zamestnancami lekárne. Taktiež si v skupinkách pripravili prezentáciu pre pacientov čakajúcich na „outpatient“ oddelení. V čase mojej praxe mali prezentáciu o vysokom krvnom tlaku. Na konci praxe taktiež museli vypracovať správu o praxi a odprezentoodprezentovať ju na rannom stretnutí. Toto čakalo aj mňa a tak som posledný týždeň mojej praxe prezentoval (viď obrázok č. 4).

Čo som zatiaľ nespomenul, ale považujem to za celkom podstatné, je fakt, že pacienti majú všetky predpísané lieky na recepte hradené zo zdravotného poistenia. Za návštevu nemocnice platia fixný poplatok 200 NTD (čo je približne 150 Kč) a všetko ostatné majú v cene. V praxi sa im preto viac oplatí ísť k lekárovi, nech im predpíše paracetamol, než si ho ísť kúpiť ako OTC. Z toho plynie jeden problém, ktorému musia v súčasnosti čeliť, a tým je „hospital shopping“. Pacienti totiž túžia byť okamžite zdraví, preto chodia od jedného lekára k druhému, v snahe, že im práve tento lekár pomôže. K hospital shoppingu mi povedali aj trochu štatistiky: Rekord z roku 2010 je jeden pacient, ktorý za rok navštívil lekára až 1 078krát. To sú tak tri návštevy denne vrátane víkendov a sviatkov. Okrem tohto rekordéra navštívilo až 33 000 ľudí lekára aspoň 100krát v roku 2010.

Nie len život farmaceuta, ale aj život ako taký je v Taiwane iný než u nás. Pre mňa to bola neskutočne obohacujúca skúsenosť. V nemocničnej lekárni v National Cheng Kung University Hospital som bol ich prvým zahraničným študentom, takže to bola nová skúsenosť aj pre nich (obr. č. 5). Ak ste ochotní cestovať, vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a získať zážitok, ktorý vám zmení život, určite navštívte Taiwan.

Štefan MORAVČÍK