Jedová stopa.

Klusoň P. 

Jedová stopa.

Praha: Academia 2015, 264 s, ISBN 978-80-200-2438-1.

Nakladateľstvo Academia, ktoré pôsobí ako Stredisko spoločenských činností Akadémie vied Českej republike v Prahe, už dlhšiu dobu vydáva edíciu Galileo, ktorá je zameraná na populárno-vedeckú literatúru z najrozličnejších vedných odborov.

Nedávno vydaný 63 zväzok tejto edície je venovaný problematike vybratých jedov, ktoré sa najčastejšie v doterajších dejinách negatívne preslávili. Autor tohto zväzku, doc. dr. Ing. Petr Klusoň (1965), si v tomto diele postavil úlohu definovať stopu, ktoré vybraté jedy zanechali v našich dejinách.

Obsah recenzovaného diela tvorí 11 kapitol, v ktorých autor postupne popisuje najzákladnejšie informácie o pscilocíne, LSD, taxíne A, koniíne, koniceíne, ergotamíne, ergometríne, ortuti a jej anorganických zlúčeninách, arzéne a jeho nielen anorganických, ale aj organických zlúčeninách známych pod historickým číslom 531, 606 alebo 914, alfa a beta tujóne, kyseline šťaveľovej, etylénglykóle, strychníne, atropíne, hyocyamíne, digitoxíne a barbiturátoch.

Informácie o týchto jedoch autor vhodne spája s najdôležitejšími osobnosťami, ktoré zohrali úlohu pri ich využívaní, zneužívaní, výskume, alebo sa stali ich obeťami. Z celej plejády takýchto osobností najväčšiu pozornosť venuje takým protagonistom, ako bol Paracelsus, Sokrates, Henry Dale, Arthur Stoll, Albert Hofmann, Paul Ehrlich, Matheu Orfila, Napoleón Bonaparte, Wiliam Whithering alebo James Marsh.

Spojením odborných informácii o jedoch a živote a diela ľudí okolo nich sa autorovi podarilo vytvoriť komplexný a plastický obraz.

Obsah knihy sa dá využiť pre spestrenie výučby toxikológie, farmakológie, farmaceutickej chémii, dejín farmácie a medicíny.

J. Čižmárik